
Foto: © 2006 Peter Sýkora
Odfotené: 02.12.2006 o 12:50:19 hod.
Miesto: vpravo od móla pri Modrom domčeku
Rak bahenný
Latinský názov: Astacus leptodactylus
Český názov: Rak bahenní
Lovná miera: iba v záchranných chovoch
Doba hájenia: ohrozený druh živočíchov
Čeľaď: Astacidae
Dĺžka života: 20 rokov
Rozšírenie a výskyt: Pôvodne obýval prímorské časti Čierneho a Kaspického mora. Do západnej Európy sa dostal v 18. stor. po nových kanáloch spojujúcich Volhu a Dunaj. Ďalej riekami ústiacimi do Onežského a Ladožského jazera. Potom sa presunul aj do Baltského prímoria. K nám bol rak bahenný dovezený v roku 1892 po epidémiách račieho moru z Poľska (Haliča). Teraz je najviac rozšíreným rakom v Európe. Vyhovujú mu viacej stojaté (a veľmi zabahnené), alebo veľmi pomaly tečúce vody. Oproti rakovi riečnemu vykazuje vyššiu odolnosť voči organickému znečisteniu a má menšie nároky na množstvo potrebného kyslíka rozpusteného vo vode.
Popis: Telo má pokryté pancierom. Vonkajšia kostra je tvorená chitínom a uhličitanom vápenatým. Telo sa skladá z hlavohrude a bruška, na hlavohrudi sú dva páry tykadiel; dlhšie – hmat, kratšie – čuch. Oči sú umiestnené na pohyblivých stopkách. Na spodku hlavohrude sú malé nožičky, slúžiace na pridržiavanie potravy. Potravu rozdrvuje hryzadlami a čeľusťami. Na hlavohrudi má ešte 5 párov končatín, z toho 3 sú zakončené klepietkami. Najmohutnejší je 1. pár klepiet, slúžiaci na chytanie koristi a bránenie, ostatné zabezpečujú pohyb, čistenie tela a podávanie potravy.
Biológia: Telo má dlhšie a užšie, ale masívne. Veľmi tŕnitá hlavohruď, stredne nazelenalého, žltohnedého až svetlohnedého zafarbenia. Zospodu je svetlo žltá farba. Veľmi štíhle klepetá (leptodactylus = "štíhloprstý") bez zubov na ostrí, zo spodnej strany svetložlté. Povrch klepiet je drsný. Dlhé, úzke a špicaté rostrum a dva páry postorbitálnych líšt. Oproti iným našim rakom má hroty po stranách jednotlivých článkov zadočku. Stáva sa obeťou "račieho moru" = pleseň Aphanomyces astaci. Raky radíme k desaťnožcom (Decapoda). Majú v bazálnom článku tykadielok statocystu. Bruškové nohy slúžia samiciam na prichytávanie oplodnených vajíčok, u samca sú prvé dva páry pleopodov premenené na pomocné kopulačné orgány gonopody. Rak na stavbu nového panciera potrebuje obnoviť zásobu CaCO3. Túto zásobu má pripravenú v tzv. račích očkách (zrnká uhličitanu vápenatého v bočných puzdrách pažeráka). Najmenším a najzriedkavejším druhom z našich rakov je rak skalný - riavový (Astacus torrentium). Živí sa telami mŕtvych živočíchov, drobnými vodnými živočíchmi, rastlinami s obsahom vápnika, ako je vodný mor, (růžkatec, rdest), stolístok. Tiež žerie drobné mäkkýše. Končatinami víri vodu, ktorá stále prúdi okolo žiaber. Bruško je zakončené chvostovou plutvičkou. Samice majú menšie klepetá a väčší zadoček, samce naopak. Pária sa na jeseň, zvyčajne v októbri a novembri, pri teplote 5°C. Samice potom v rozmedzí 2 až 45 dní nakladie vajíčka (až 300) na pleopody. V máji až júni sa liahnu malé raky. V tomto období samice často neprijímajú potravu. Raky sú schopné reprodukcie od 3 rokov. Môže sa krížiť s rakom riečnym. Pohlavné rozmnožovanie: 1. zima – vajíčka, 2. jar – vyliahnutie, 3. postupný rast panciera (niekedy ho zvliekajú). Vyhovujú mu vody s teplotou 10–22°C, kyslosťou 6–7pH, tvrdosťou 7–8,7°dGH. Dorastá do max. dĺžky 25cm a dožíva sa 20 rokov.
Význam: Je ohrozený druh živočícha.
Zdroj 03.06.2009:
http://raci.kvalitne.cz/atlas/data/?page=Astacus_leptodactylus