Foto: © 2006 Peter Sýkora
Odfotené: 05.05.2006 o 13:40:33 hod.
Miesto: vľavo od móla pri Modrom domčeku
Kapor obyčajný
Latinský názov: Cyprinus carpio
Český názov: Kapr obecný
Lovná miera: 40 cm
Doba hájenia: 1.1.-31.5.
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 40 rokov
Rozšírenie a výskyt: Obýva mierne tečúce rieky a ich inundačné zóny, žije i v jazerách. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Vyskytuje sa v riekach pri ústí do Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora, žije tiež v jazere Issyk-Kul. Výborné vlastnosti a kvalitu mäsa kapra poznali už starí Rimania, ktorí mali pri Dunaji v prvom storočí pred n. l. početné osady a tábory. Oni prví začali prechovávať kapry v osobitných rybníkoch a ich zásluhou sa dunajské kapry dostali aj do nových akvatórií. Po úpadku Rímskeho impéria pokračovali v domestikácii kapra stredovekí mnísi. Vyše tisícročným chovom a šľachtením vznikol rybničný kapor, ktorý sa od divého líši vyšším telom a tiež tým, že sa prispôsobil životu v stojatých vodách. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou sladkovodnou európskou rybou. Ročný úlovok divého i domáceho kapra v Európe je okolo 190 000t. S kaprom sa stretávame vo všetkých typoch stojatých vôd, vrátane veľkých nádrží v údoliach a vo väčších tokoch okrem pstruhového typu. Pôvodným teritóriom kapra obyčajného sú dolné toky riek a ich ramená.
Popis: Kapor obyčajný dosahuje veľkosť až vyše 1m a hmotnosť vyše 20kg. Neresí sa na jar na čerstvo zaplavených lúkach. Samička znáša až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese ju sprevádza vždy niekoľko samcov. Vyliahnutá mlaď sa spočiatku živí planktónom. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Telo je robustne stavané, celé alebo len z časti pokryté šupinami. Hlava je pomerne krátka, tupá a ústa smerujú strmo nadol. Pohyblivé a vysúvacie pery vytvárajú rypák. Na hornej pere sú 4 fúzy. Línia hlavy prechádza do chrbta cez záhyb a smeruje strmo nahor k chrbtovej plutve. Plutvy sú mohutné, tvrdé lúče sú pevné. Chrbtová plutva je veľmi široká. Chrbát je tmavozelený, šedý alebo šedomodrý, boky sú žltozelené až zlatisté, brucho je žltobiele. Plutvy sú väčšinou šedomodré, ritná plutva a chvostová sú červenasté.
Biológia: Kapor obyčajný žije v skupinách, na zimu sa ukladá v hlbších vodách a prečkáva ju v pokojnom stave. Kaprí plod sa nazačiatku živí iba zooplanktónom (perloočky a buchanky), ale veľmi skoro začne hľadať potravu na dne. Z dna zbiera predovšetkým larvy pakomárov a ďalšie vodné bezobratlé živočíchy. Významnú súčasť jeho potravy tvoria niektoré rastlinné ostatky, hlavne semená. Patrí medzi stredne veľké ryby. Najstarší jedinci sa dožívajú 20–30 rokov. Rýchlosť jeho rastu je veľmi dobrá, ovplyvňuje ju dostatok potravy a dĺžka vegetačného obdobia. Je teplomilný, optimálna teplota vody je okolo 20–25°C. Prvý rok kapor dorastá 7–12cm, druhý rok 15–25cm, tretí rok 20–35cm, štvrtý rok 25–45cm a piaty rok 35–50cm. Vo väčších nádržiach a riekach dosahuje hmotnosť aj cez 20kg. Pohlavnú dospelosť dosahuje vo veku 2–4 rokov. Vytiera sa v máji až júni, keď teplota vody vystúpi na 15–20°C. Pri vytieraní prilepuje ikry na vodné či zatopené rastlinné porasty. Vytieranie prebieha v skupinách. Vývoj oplodnených ikier trvá 2,5–5 dní, v závislosti na teplote vody.
Význam: Kapor je hospodársky a produktívne rozhodujúcim druhom v našom rybárstve.
Zdroj 20.05.2009:
http://www.trojhacik.sk/atlas-ryb/kapor-rybnicny.html
http://hrudik.sweb.cz/
http://www.rybareni.com/seznam/kapr.htm
http://www.orso.cz/dvorak/atlas.html
.gif)
